"Konečné číslo nebude mať dosah na obranyschopnosť štátu, pretože
disponujeme dostatkom vycvičených ozbrojených zložiek a spojeneckými
vojakmi, ktorí by boli v prípade potreby nasadení. Týmito podanými
vyhláseniami sme však posilnili kritickú časť v rámci pomoci občanov,
ktorá chýbala," skonštatovala hovorkyňa. Ako vysvetlila, v prípade
mobilizácie by občanov, ktorí odmietli mimoriadnu službu, povolali na
pomoc napríklad do nemocníc či na kopanie zákopov.
Počet vyhlásení rezort obrany neprekvapuje "vzhľadom na kampaň z Ruska cez slovenskú opozíciu". "Teraz
prebieha proces posudzovania žiadostí. Evidujeme mnoho takých, ktorí
neboli oprávnení podať takúto žiadosť, napríklad majú menej ako 19
rokov. Alebo už boli v minulosti vyradení z evidencie, teda majú tzv.
modrú knižku," doplnila Kakaščíková.
Občan môže v stave bezpečnosti odmietnuť mimoriadnu službu vyhlásením v
roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť alebo v januári každého
nasledujúceho roka. Dôvodom môže byť výlučne to, že výkon mimoriadnej
služby je v rozpore so svedomím občana alebo jeho náboženským vyznaním.
Alternatívna služba môže podľa zákona zahŕňať úlohy v oblasti
poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách,
živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, poskytovania
sociálnej pomoci alebo zdravotnej starostlivosti, opatrení hospodárskej
mobilizácie či poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených
síl.
Ministerstvo obrany aj ďalšie štátne orgány opakovane dementovali
šíriace sa informácie o plánovanej mobilizácii, ktoré boli často spojené
s výzvou na podanie vyhlásenia o odopretí mimoriadneho výkonu služby.